Spoločne proti KYBERŠIKANE

Niekedy sa hovorí, že zlé slovo nebolí. Keď nás niekto udrie, môže nás to zraniť, ale deťom občas vysvetľujeme, že nadávka ich nezabije. Ale je to pravda? Aj keď vieme, že šikana, ktorá prebieha na fyzickej úrovni, je v každom prípade neprijateľná. Mali by sme si uvedomiť,  že kyberšikana môže byť rovnako desivá a zanecháva po sebe rany nielen fyzické ale aj psychické.

            Deti oslovuje všetko, čo je zaujímavé, prináša nové podnety a výzvy. Prirodzená zvedavosť a hravosť ich poháňajú dopredu, lákajú ich vyskúšať všetko nové, ako aj nebezpečné  a zakázané. V takýchto situáciách si skúšajú svoje možnosti a schopnosti, učia sa, kým vlastne sú. Skúšanie, ako aj robenie chýb a učenie sa z vlastnej skúsenosti sú súčasťou prirodzeného vývinu dieťaťa. Internet umožňuje venovať sa viacerým činnostiam naraz – písať si s kamarátmi cez čet, pridávať statusy na sociálnej sieti, popritom si robiť domácu úlohu a ešte aj esemeskovať. Tieto činnosti vniesli do života viac nepokoja a napätia, ktoré je zase potrebné niekde ventilovať. Internet tieto formy správania uľahčuje, vytvára pre ne vhodné podmienky, ale samotná príčina negatívnych javov nespočíva v nástroji, ale v ľuďoch, ktorí ho používajú. Kyberšikanovanie tak nie je novým javom, iba podobou javu starého, jednou z foriem šikanovania.

            Kyberšikana sa od šikany, kde sú obeť a agresor v priamom kontakte, často doslova tvárou v tvár, líši tým, že si agresori môžu zachovať určitý odstup od svojich obetí. Ten im umožňuje určitú dávku anonymity a predstavu bezpečia, ktorá ich uisťuje, že na nich nikto nepríde, nikto ich neodhalí. Zároveň je pre nich ľahšie „zabudnúť“ na svoje správanie a minimalizovať pocit viny, lebo nevidia spôsobené ujmy. A obeť, ktorá nepozná pravú identitu páchateľa, môže stratiť dôveru k ostatným ľuďom.

Čo je kyberšikanovanie?

Kyberšikana  – je jedna zo súčasných foriem násilia páchaného na deťoch a mládeži. Ide o zámerné, opakované a negatívne správanie jednotlivca alebo skupiny voči inému jednotlivcovi alebo skupine. Má za cieľ ublížiť, zraniť, ponížiť, zastrašiť, vydierať, vyhrážať sa. Ide o nevyžiadanú interakciu a vzťah medzi páchateľom/agresorom a obeťou.      Kyberšikanovanie poznáme aj pod názvami kybernetické šikanovanie, elektronické šikanovanie, online šikanovanie alebo pod anglickými názvami cyberbullying, cybermobbing. Je jednou z foriem šikanovania, kedy páchateľ využíva pri svojej činnosti moderné technológie (počítač, internet, mobilný telefón, herné konzoly a pod.) a svoje útoky (alebo minimálne ich časť) realizuje vo virtuálnom priestore s využitím rôznych služieb a nástrojov, ako sú email, messenger, Skype, Viber, WhatsApp, Snapchat), čet, diskusné fóra, sociálne siete, stránky na zverejňovanie fotografií a videí, blogy, SMS správy, telefonáty.

Znaky (špecifiká) kyberšikanovania:

Anonymita – páchateľ (agresor) sa cíti bezpečnejšie, anonymita mu umožňuje,  že necíti takú silnú hrozbu, že by bol odhalený. Vďaka tomu môže svoje aktivity stupňovať a robiť to, čo by si tvárou v tvár netrúfol. Tým, že agresor nevidí obeť a jej reakciu, znemožňuje mu to byť empatický a uvedomiť si dôsledky svojich činov. U obetí anonymita spôsobuje väčší strach a neistotu. Anonymita môže navyše brániť obetiam, aby sa zverili so šikanovaním dospelému.

            Nekonečné publikum – znamená to, že obsah kyberšikanovania (obrázky, video, ohováranie) sa dostáva k veľkému množstvu prijímateľov, môže si ho prezrieť prakticky ktokoľvek s prístupom na internet a nie je možné ho ďalej kontrolovať. Deti tak môžu byť vystavené výsmechu väčšieho publika (napríklad k videu sa dostane celá škola aj kamaráti obete), no taktiež aj to, že obete si uvedomujú hanbu z toho, že obsah by mohol vidieť naozaj ktokoľvek a to nie len v danom období, ale i v budúcnosti , nakoľko úplne odstrániť obsah je prakticky nemožné.

            Kedykoľvek a kdekoľvek – útoky môžu prichádzať kedykoľvek a kdekoľvek – stačí, ak má človek mobilný telefón alebo je pripojený na internet. Obeť sa tak pred útokmi nemôže nikde skryť, môžu sa diať aj v čase, keď sa ona sama nepohybuje na internete. Nepriame ubližovanie – po kybernetickom šikanovaní nezostávajú viditeľné stopy ublíženia (zranenia, modriny, poškodené oblečenie a pod.). Páchateľ používa psychické prostriedky ubližovania a manipulácie, zraňuje slovami, nie údermi. 

Aké formy kyberšikanovania poznáme?

Zákernosť tohto druhu šikanovania spočíva v tom, že je nepretržité – 365 dní v roku 24 hodín denne a k inkriminujúcim informáciám má prístup veľké množstvo užívateľov internetu a mobilných telefónov. Nie je už viazané na osobné stretnutie agresora a obete a tak môže mať oveľa hlbší dosah ako šikanovanie fyzické.          

Čo všetko môže byť kyberšikanovanie:

  • Urážky a nadávky –  v komentároch, v diskusiách pod fotografiami, videami alebo príspevkami, na nástenke na sociálnych sieťach, v emailových, četových a sms správach, telefonicky cez mobil.
  • Obťažovanie, zastrašovanie, vyhrážanie a vydieranie – opakované obťažovanie prezváňaním, anonymnými telefonátmi, nechcenými správami cez mobil, preťažovanie emailovej schránky nevyžiadanou poštou, posielanie vírusov, vyhrážanie sa ublížením alebo smrťou.
  • Kradnutie a zneužívanie hesiel – páchateľ sa tak môže nabúrať do profilu obete, zmeniť heslo a následne profil upraviť. Vydiera obeť tým, že jej profil vráti, len ak splní jeho podmienky. Na vydieranie môžu byť použité aj fotografie alebo videá obete, jej osobná komunikácia alebo dôverné informácie o nej.
  • Šírenie osobných alebo nepravdivých informácií o obeti – príkladom môže byť zverejnenie súkromnej komunikácie alebo ohováranie na sociálnych sieťach.
  • Krádež identity, vytváranie falošných a posmešných profilov, nenávistných skupín – agresor získa prístup k údajom obete a pod jej menom objednáva rôzny tovar z internetu. Páchateľ vytvorí obeti profil alebo webstránku o nej, kde ju zosmiešňuje, ponižuje alebo založí skupinu na sociálnej sieti, ktorá prezentuje negatívny postoj k obeti. Ak sa dostane do emailovej schránky alebo profilu obete, tak jej tiež môže vymazať správy alebo komunikovať s jej priateľmi a známymi, útočiť na iných ľudí, šíriť nepravdivé informácie.
  • Zverejňovanie trápnych, intímnych alebo upravených fotografií alebo videí –  môže ísť o fotografie alebo videá, so šírením ktorých obeť nesúhlasí alebo o fotografie, ktoré boli vytvorené fotomontážou (napr. pripojenie tváre obete k nahej postave alebo znetvorenie pôvodnej fotografie).
  • Kybernetické prenasledovanie (Cyberstalking) –  prenasledovateľ sleduje svoju obeť cez rôzne vyhľadávače, prezerá si jej profil na sociálnych sieťach, sleduje jej komunikáciu na čete. Môže použiť aj kombináciu rôznych foriem psychického nátlaku.

Čo nás, rodičov, môže upozorniť na kyberšikanu?

Kyberšikanovanie nemusíte hneď spozorovať, pretože sa deje v priestore, kde sa vy väčšinou nepohybujete alebo ho používate na iné účely, resp. vás ani samotné deti nemusia chcieť do tohto „ich vlastného súkromného sveta“ pustiť. S nepríjemnými zážitkami na internete sa radšej nezveria nikomu alebo o nich povedia kamarátom. Deti majú obavy, že ak by o tom povedali rodičom, tak by im internet zakázali používať úplne, aby ich ochránili alebo by im aj tak nevedeli pomôcť, lebo sa v nových technológiách tak dobre nevyznajú.

V začiatkoch je kyberšikanovanie jednoduchšie zastaviť a aj jeho následky môžu byť miernejšie. Všímajte si preto už počiatočné signály toho, že sa niečo deje, nenechajte sa odradiť vyhýbavými odpoveďami. O kyberšikanovaní sa môžete dozvedieť z pozorovania správania dieťaťa, ktoré je obeťou alebo páchateľom kyberšikanovania, ale aj z rozprávania detí, ktoré sú svedkami. 

Dieťa môže byť elektronicky šikanované, ak:

  • nečakane prestane používať počítač alebo mobilný telefón
  • sa zdá nervózne, neisté alebo smutné pri čítaní emailov alebo správ, správ v mobile
  • sa zdá nahnevané, depresívne alebo frustrované po odchode od počítača
  • nechce chodiť do školy alebo medzi kamarátov, tvári sa, že je choré
  • sa vyhýba rozhovoru o tom, čo robí na počítači
  • sa uzatvára pred rodinou a priateľmi a súčasne popiera, že by sa niečo dialo
  • uniká do sveta fantázie, počítačových hier

Dieťa môže elektronicky šikanovať, ak:

  • rýchlo vypína monitor alebo zatvára programy v počítači, keď sa priblížite
  • trávi pri počítači dlhé hodiny v noci
  • je rozčúlené, ak nemôže nečakane použiť počítač
  • prehnane sa smeje pri používaní počítača
  • vyhýba sa rozhovoru o jeho práci na počítači
  • používa niekoľko online účtov alebo adries, ktoré ani nie sú jeho
  • maže históriu prehliadania
  • sa správa voči ostatným deťom agresívne aj v realite, ponižuje ich, vysmieva sa im

Čo môžu urobiť rodičia aby svoje dieťa ochránili?

Výskyt kyberšikanovania ovplyvňujeme aj našim správaním. Dospelí si častokrát myslia, že deti učia, ako sa správať tým, že im vysvetľujú, čo je žiaduce a čo nie, pochvália ich, keď sa správajú podľa ich očakávaní a vyhrešia alebo potrestajú, keď sa správajú nevhodne. Odmena a trest môžu síce ovplyvňovať správanie detí, ale oveľa viac je ich správanie formované príkladom dospelých. Dospelí, s ktorými deti prichádzajú do kontaktu, sú pre deti najsilnejším vzorom. Sú to samozrejme ľudia, s ktorými majú najbližší vzťah. Každý z nás môže pri kontakte s deťmi ovplyvniť výskyt negatívnych javov, ako je kyberšikanovanie – a to najmä v tých situáciách, kedy zareagujeme bez rozmýšľania, prirodzene.

Stretávame sa s tým, že sa nás rodičia pýtajú, čo majú robiť, aby ochránili deti pred kyberšikanovaním. Niektorí navrhujú, že najlepšie by bolo úplne zamedziť tomu, aby používali počítače a internet, aspoň kým nebudú trocha staršie. Nikdy však nebudeme vedieť ochrániť deti pred všetkým zlým. Keby to aj bolo možné, tak by sme z detí akurát vychovali nesamostatných chudáčikov, ktorí sa nevedia ubrániť a nedokážu sami vyriešiť žiadnu náročnejšiu situáciu. V prípade ťažkostí sa spoliehajú na pomoc iných, namiesto toho, aby sa opreli o vlastné schopnosti a dôverovali si, že to dokážu. Našou úlohou je preto postupne deti pripravovať aj na stretnutia s náročnými situáciami tak, aby si v nich poradili a chrániť ich iba v takých situáciách, ktoré presahujú ich aktuálne možnosti a schopnosti. Je dôležité, aby ste ako rodič brali situáciu vážne a aby ste pri svojom dieťati stáli.

Prinášame vám preto niekoľko dôležitých rád:

  • Potrebná je okamžitá reakcia. Akékoľvek šikanovanie riešte okamžite. Čím dlhšie situáciu nechávate tak, tým viac sa zhoršuje a jej následky môžu byť pre dieťa závažnejšie. Ďalšia komunikácia s páchateľom, presviedčanie alebo vysvetľovanie sú zbytočné, pretože práve reakcia obete je to, čo chce vidieť a len ho povzbudí k pokračovaniu.
  • Všímajte si nielen čo deti hovoria, ale aj čo prezradí ich správanie keď používajú mobil alebo počítač. Všímajte si hlavne náhle zmeny v prežívaní a správaní a nenechajte sa odbiť vyhýbavou odpoveďou dieťaťa.
  • Aj keď si agresori myslia, že ostanú anonymní, nie je to celkom tak. Pri akejkoľvek činnosti vo virtuálnom priestore zostávajú stopy, ktoré môžu poslúžiť buď na identifikáciu páchateľa alebo ako dôkaz o čine. Je dôležité uschovať si dôkazový materiál
  • (emaily, SMS, MMS, výpisy hovorov, históriu účtu), v prípade webových stránok s falošným profilom ich fotografiu (printscreen – je vpravo vedľa klávesy F12, zoberte aktuálny náhľad internetovej stránky a pomocou skratky Ctrl + V vložte napr. do dokumentu vo Worde).
  • Blokujte a nahlasujte páchateľov. V emailovej alebo četovej komunikácii si dieťa môže zablokovať správy od osoby, ktorá ju šikanuje, v četovej miestnosti alebo na sociálnych sieťach môže nahlásiť obťažovanie správcovi stránky. Rovnako je možné obrátiť sa aj na políciu.
  • Rozvíjajte vzťahy. Ak sa kyberšikanovanie deje v kolektívne medzi spolužiakmi, môžu vám pri jeho riešení pomôcť učitelia, školský psychológ, prípadne sa môžete obrátiť na naše CPPPaP v Tvrdošíne-Medvedzie. Programy, ktoré rozvíjajú vzťahy, empatiu, sociálne kompetencie a pod. pomáhajú znižovať alebo eliminovať výskyt takýchto negatívnych javov, ako aj zmieniť ich následky a prispieť k obnoveniu dobrých vzťahov v kolektíve.
  • Odborná pomoc. Dieťa, ktoré zažilo kyberšikanovanie, potrebuje ventilovať svoje nepríjemné pocity, získať naspäť sebaistotu, potvrdiť si, že nie je zlé alebo menejcenné, znova si vybudovať dôveru v seba i v ľudí naokolo. Okrem podpory svojich najbližších mu môže pomôcť aj odborník – detský psychológ alebo psychoterapeut. Dôležité je, aby ste sa so svojim dieťaťom nehanbili takéhoto odborníka navštíviť.

Ktoré otázky by vás ako rodiča mohli ešte zaujímať?

  • Ako zabezpečím, aby moje dieťa nepozeralo v televízii nevhodné stanice?

Ak chcete zabrániť, aby sa dieťa v televízii nedostalo k nevhodným TV staniciam, môžete na to využiť tzv. rodičovský zámok – teda heslo zabraňujúce dieťaťu pozerať TV stanice, ktoré nepovažujete za vhodné. Sami si definujete TV stanice, ktoré chcete uzamknúť a tie bude možné sledovať až po zadaní rodičovského zámku.

  • Ako zistím ako vystupuje moje dieťa na internete?

Praktické riešenie – pomocou aplikácie Parental Control, ktorú obsahuje Rodinný bezpečnostný balík od ESET, umožníte deťom slobodne objavovať internet a získate prehľad, aké stránky navštevujú (viac na www.orange.sk/eset). Nainštalovaním aplikácie do vybraného zariadenia vášho dieťaťa získate hneď niekoľko užitočných funkcií, ktoré ocení každý rodič:

  • S Aplikačným ochrancom sami určíte aplikácie, ktoré môže vaše dieťa využívať.
  • Webový ochranca zabezpečí, aby dieťa neotváralo na webe nevhodné stránky.
  • Zistite pár klikmi, kde presne sa vaše dieťa nachádza.
  • Nastavte maximálny počet hodín, ktoré sa môžu deti na zariadení hrať.
  • Sledujte, koľko času trávia deti hraním hier a udeľujte im výnimky.
  • Ako zabezpečím, aby dieťa v mobile nesťahovalo obsah, ktorý je preň nevhodný?

Prístup na internet cez mobilný telefón je dnes už bežný. Aby sa nedostali na stránky, ktoré nie sú určené pre detské oči, môžete si v Orangei vyžiadať tzv. ID kód. Ten býva pridelený iba dospelému užívateľovi a pri prístupe na stránku s obsahom nevhodným pre mladistvých je potrebné zadať tento ID kód.

  • Ako zabezpečím, aby dieťa nepoužívalo môj mobil?

Mobilné telefóny väčšinou umožňujú zablokovať si prístup do zariadenia prostredníctvom telefónneho kódu, resp. PIN kódu. Obvykle túto možnosť nájdete v nastaveniach telefónu, kde si zvolíte kód, ktorým prístup do zariadenia zamedzíte. Ochránite tak obsah svojho telefónu a zamedzíte aj vysokým faktúram, ktoré by dieťa mohlo „vyrobiť“ telefonátmi, posielaním správ, či sťahovaním platených aplikácií.

A na záver…???

Desať zásad pre dobré „digitálne rodičovstvo“

  • Venujem svojmu dieťaťu pozitívnu pozornosť a lásku každý deň. Som si vedomý toho, že vzťahy s ľudskou bytosťou nenahradí žiadna aplikácia ani smart technológia.
  • Uvedomujem si, že som pre dieťa vzorom a dieťa moje správanie týkajúce sa technológií napodobňuje. Pravidlá, ktoré žiadam dodržiavať od neho, dodržiavam sám.
  • Skôr ako dám svojmu dieťaťu do rúk technológie (mobil, tablet, počítač…), dohodnem si s ním pravidlá používania, časový limit a možné následky porušenia týchto pravidiel.
  • Dbám na celkový vývin osobnosti dieťaťa a uvedomujem si, že digitálne technológie sú súčasťou jeho sveta, no nie jedinou. Starám sa o to, aby malo moje dieťa dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, rozvíjalo svoju obrazotvornosť a fantáziu, vzťahy v kolektíve a využívalo variabilné pomôcky v učení a vzdelávaní.
  • Od detstva pestujem správne návyky dieťaťa. Napríklad tak, že zo spálne robím nedigitálnu zónu a  zo stolovania s  rodinou nedigitálnu činnosť.
  • Uvedomujem si, že som zodpovedný za svoje dieťa a za to, čo na internete robí, preto mám stabilný prehľad, čo a kde dieťa robí.
  • Primerane veku dieťaťa vysvetlím, že internet je svet, v ktorom potrebuje moje sprevádzanie. Pri dieťati do 10 rokov sedím v jeho blízkosti, keď surfuje po internete.
  • Dieťa sa so mnou musí poradiť, ak sťahuje z internetu čokoľvek nové do svojho zariadenia (aplikácia, hra, hudba a i.) alebo si vytvára nový prístup kdekoľvek na internet. Ako jeho rodič musím vedieť všetky prístupové heslá, nicky (prezývky) dieťaťa (aj u tínedžera).
  • Zaujímam sa o to, čo je „in“ v digitálnom svete môjho dieťaťa, vypočujem si, čím žije, čo ho baví, spoločne sa rozprávame o tom, čo mu to dáva, a diskutujem s ním o kvalitnom využití jeho času.
  • Ukazujem dieťaťu alternatívy pozitívneho využitia internetu, hlavne v jeho učení, rozvíjaní záujmov, ktoré má, a technologických zručností. Podstatné je, aby dieťa chápalo internet ako užitočný zdroj informácií, ktoré však musí vedieť kriticky posudzovať.

Kde hľadať pomoc ? ? ?

Požiadať o poradenstvo a informácie ako postupovať pri riešení kyberšikanovania môžete aj na týchto stránkach a tel. číslach:

A v neposlednom rade sme tu pre Vás my:

Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Tvrdošín-Medvedzie, kde nás môžete kontaktovať:

– telefonicky 043/53 91 160, 0911 539 116

– emailom: centrumtvrdosin@centrumtvrdosi.sk

– na našom webe: www.centrumtvrdosin.sk

– na facebooku: www.facebook.com/centrumtvrdosin.sk

– prostredníctvom „online poradne“ cez našu web stránku

Všetky naše služby poskytujeme B E Z P L A T N E !!!

Zdroje:

Jakubková, V. 2015. Predchádzajme kyberšikane. Úrad verejného zdravotníctva SR, 2015

Kyberšikanovanie nebezpečenstvo v elektronickej podobe, ICM Prievidza

Šimčáková, M. Príručka Naučme sa s deťmi využívať technológie bezpečne a zodpovedne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.
You need to agree with the terms to proceed

Menu