Šikanujú moje dieťa. Čo robiť?!
Detská agresivita a šikanovanie je celoslovenský problém, ktorý by sme nemali bagatelizovať a zatvárať pred ním oči. Šikanovanie je slovo, za ktorým sa skrýva množstvo utrpenia a môže človeka sprevádzať celým životom, počnúc rodinou, pokračujúc v škole, či v rovesníckych a záujmových skupinách, v neskoršom veku aj na pracoviskách alebo v partnerských vzťahoch.
Ani jeden rodič si nemôže byť istý tým, že jeho dieťa nebude týrané, samo nebude týrať iné deti, že sa so šikanovaním nikdy nestretne. Pýtate sa prečo? Pretože šikanovanie je všadeprítomné. Pre deti je to najmä prostredie školy, pretože práve ona je významným prostredím, v ktorom deti a mladí strávia väčšinu času zo svojho dňa.
Voči šikanovaniu nie je imúnny žiadny typ školy. Obeťou sa môže stať v podstate každé dieťa či už priamo v škole, alebo cestou do a zo školy. Vzhľadom na skrytú povahu šikanovania je veľmi ťažké sa o ňom dozvedieť. A tak väčšina detí, ktoré sú šikanované, len ticho trpia a neodvážia sa hľadať pomoc.
„Nenechajme ublížiť tým,
ktorých najviac milujeme,
svojim deťom . . .“
Čo je šikanovanie?
Šikanovanie je nechcené, agresívne správanie, ktoré zahŕňa nerovnováhu síl. Je to jav, ktorého cieľom je zámerné ubližovanie, ponižovanie alebo zastrašovanie inej osoby, väčšinou niekoho, kto je menší, slabší, mladší, tichý alebo nejakým spôsobom pôsobí inak. Pravdou však je, že obeťou šikanovania sa môže stať prakticky ktorékoľvek dieťa.
Za šikanovanie sa nepovažuje jednorazový čin. Šikanovanie je opakovaný, dlhodobý jav, ktorý sa postupom času stupňuje, a to na úrovni nielen fyzickej ale aj psychickej. Šikanovanie sa netýka len dvoch osôb – obete a agresora. Zaraďujeme sem aj tých, ktorí sa zúčastňujú na šikanovaní, ale aj tých, ktorí sa mu len nečinne prizerajú.
Podľa Metodického usmernenia MŠ SR č. 7/2006 k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach šikanovanie je „akékoľvek správanie žiaka alebo žiakov, ktorých zámerom je ublíženie inému žiakovi alebo žiakom, prípadne ich ohrozenie alebo zastrašovanie. Ide o cielené a opakované použitie násilia voči takému žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z najrôznejších dôvodov nevedia alebo nemôžu brániť. Šikanovanie sa prejavuje v rôznych podobách, ktoré môže mať následky na psychickom a fyzickom zdraví.“
Aké formy šikanovania poznáme?
Existuje viacero foriem. Dieťa väčšinou zažíva celý komplex takéhoto správania:
- verbálne šikanovanie– zahŕňa v sebe vyslovené alebo napísané slová s urážlivým textom, patria sem nadávky na šikanovanú osobu, hanlivé prezývky, posmešky,
- sociálne šikanovanie – jeho cieľom je útočiť na vzťahy. Patrí sem ohováranie, zosmiešňovanie na verejnosti, presvedčovanie ostatných, aby sa s osobou nekamarátili, ignorovanie, vylúčenie zo skupiny (v školskej triede), sociálna izolácia,
- fyzické šikanovanie – zahŕňa fyzické násilie, patrí sem bitie, kopanie, poškodzovanie a branie vecí, zotročovanie (keď je dieťa pod hrozbami donútené k ponižujúcim alebo zakázaným činom, napríklad ku krádeži).
Ako sa šikanovanie začína?
Podobne ako iné sociálnopatologické javy, aj šikana má svoj vývoj. Najdôležitejším je práve jej začiatok, ktorý sa nazýva ostrakizmus. Je to štádium, ktoré slúži pre učiteľov a rodičov ako varovný signál. Ak si ostrakistické správanie u žiakov všimnú, môžu ho hneď zastaviť a ubližovanie sa nevyvinie do hlbších následkov.
Toto štádium je typické tým, že spolužiaci jednu „obeť“ vyčlenia z kolektívu, nikto sa s daným dieťaťom nebaví, nikto mu neodpovedá na pozdrav a ak aj áno, tak iba nejakou posmešnou poznámkou. Dieťa je týmto spôsobom vyčleňované z partie spolužiakov. Typickým a asi najznámejším príkladom vyčleňovania z kolektívu je vznik „dievčenských spolkov“. Ide o spojenie skupinky dievčat, ktoré vytvoria v triede silnú alianciu a ostatné nechcú medzi seba pustiť. Časté je taktiež ohováranie, posmievanie či urážanie. Medzi ďalšie charakteristické spôsoby šikanovania v tomto začiatočnom štádiu patria:
- spolužiaci obeť ignorujú, neodpovedajú na pozdrav, robia sa, že ho akože nepočuli,
- na obede si nikto k obeti nesadá,
- obeť ohovárajú, a to nielen v triede, medzi ostatnými spolužiakmi, ale aj po celej škole, snažia sa o to, aby sa žiaci ostatných tried správali k obeti tak, ako sa k nej správajú oni sami,
- zosmiešňujú na obeti všetko čo sa dá,
- obviňujú ju z niečoho, čo vôbec neurobila,
- spolužiaci obeť urážajú aj cez jej vlastných rodičov,
- agresori obeť zámerne provokujú, chcú, aby zúrila, bránila sa, príp. sa zrútila.
Dieťa, ktoré sa stane vyčleneným z triedneho kolektívu, si tento fakt začína uvedomovať postupne. Začína zisťovať, že v triede nie je nikto, s kým by mohlo sedieť, každý ho odmieta, uráža, ponižuje. Spočiatku sa toto dieťa začína brániť – vracia spolužiakom nadávky, bráni sa hnevom, kopancami a pod. Ako sa hovorí, klin sa klinom vybíja. V škole to však prebieha spôsobom, že agresori voči obeti zvyšujú svoj tlak pretože vidia, že obeť sa snaží brániť. Vtedy sa obeť stiahne do seba, upúšťa z agresívneho reagovania a vracania prejavov začínajúcej šikany späť.
Čo je dôležité všímať si u vašich detí?
- dieťa odmieta chodiť do školy aj keď do školy chodilo rado,
- dieťa má strach zo školy – bojí sa chodiť do školy, nechce do školy alebo zo školy chodiť samo a ak ide, tak mení zaužívané trasy, žiada o odvoz autom, sťažuje sa na bolesti brucha alebo hlavy, ráno vracia, snaží sa zostať doma, svoje zdravotné ťažkosti preháňa, prípadne i simuluje,
- dieťa stráca záujem o učenie a prestáva sa na učenie sústrediť, výrazne sa zhoršia výsledky v škole,
- dieťa chodí zo školy hladné (agresori mu berú desiatu, obed, …),
- dieťa má zničené veci, stráca peniaze – chodí domov s poškodenými vecami, prípadne bez niektorých vecí, „stráca“ peniaze (žiada peniaze od rodičov a o dôvodoch na čo ich potrebuje klame, prípadne doma kradne peniaze),
- dieťa býva doma smutné, utiahnuté, odmieta sa zveriť s tým, čo ho trápi, má poruchy spánku,
- dieťa nemá ani jedného kamaráta, s ktorým trávilo voľný čas – za dieťaťom neprichádzajú domov spolužiaci alebo iní kamaráti, dieťa nie je pozývané na návštevu k iným deťom,
- dieťa nikomu nedôveruje (ani rodičom) – odmieta priznať, že má problémy, rozprávať sa o nich, dieťa je neobvykle agresívne voči súrodencom alebo k iným deťom, prípadne prejavuje zlosť voči rodičom
- dieťa po príchode zo školy zrazu sedí doma – nechce ísť von, vyhovára sa, že sa mu nechce, má veľa učenia, necíti sa dnes dobre,…
- dieťa ukrýva pred rodičmi poranenia – modriny, škrabance a iné rany, ktorých pôvod nevie a nechce vysvetliť,
- dieťa má sebadeštrukčné sklony – chce si ublížiť, v horšom prípade sa pokúsi o samovraždu, dieťa nemá chuť do jedla, chudne.
- dieťa trpí enurézou (pomočovaním).
Preto je veľmi dôležité venovať pozornosť týmto prejavom a hlavne by ich nemal nikto z nás BAGATELIZOVAŤ.
Čo môžu urobiť rodičia?
Ak sa dozviete, že je vaše dieťa šikované, alebo na ňom spozorujete závažné zmeny v správaní, nastal čas konať. Uvedomte si, že vaše dieťa sa nevie brániť, má strach, je slabé, chýba mu sila a odvaha. Ak toto prijmete, môžete začať riešiť jeho psychický stav a začať podporovať jeho osobnostné prejavy a inak zamerať výchovu. Nemusíte dávať energiu do obviňovania školy, iných detí, ich rodičov a robiť tam poriadky, prípadne hľadať inú školu pre svoje dieťa. Svet je totižto plný útočníkov a to nezmeníte. Môžete svoje dieťa iba naučiť, ako na nich efektívne reagovať. Prijatie šikany vám dáva možnosť vidieť niečo, čo ste ako rodičia nevideli, ale z iného uhľa pohľadu a uvedomiť si, že „moje dieťa potrebuje získať odvahu a silu na prekonávanie prekážok. Aby ste svojmu dieťaťu pomohli, môžete postupovať aj podľa týchto krokov:
- poskytnite dieťaťu maximálnu oporu a ochranu, rozprávajte sa o situácii s dieťaťom, verte mu a berte jeho slová vážne, nezľahčujte problém, zvážte presun dieťaťa do inej triedy, skúste sa skontaktovať s rodičmi agresora, aj keď odmietnu bude jasné, že sa o svoje dieťa a jeho blaho zaujímate a chcete situáciu riešiť,
- pokúste sa s veľkou dávkou empatie a citlivosti priviesť dieťa k tomu, aby vyjadrilo svoje pocity,
- nechajte ho hovoriť, neskáčte mu do reči, povzbuďte ho, aby hovorilo a počúvajte (pokiaľ možno pokojne),
- neobviňujte ho z toho, že mu niekto iný ubližuje, nekritizujte, nezosmiešňujte ho,
- nesúhlaste s tým, aby sa šikanovanie utajovalo,
- pokúste sa získať čo najviac dôkazov,
- zaistiť ochranu dieťaťa na ceste do školy a domov,
- obohaťte život svojho dieťaťa zážitkami, výletmi a cennými spomienkami, rozvíjajte jeho záujmy. Nepodporujte však dieťa v ľútostivosti a nerobte z neho chudáčika, ktorý teraz dostane všetko, čo si zaumieni,
- ak sa šikanovanie vyskytuje v škole tak by mali obidvaja rodičia spoločne navštíviť triedneho učiteľa a riaditeľa školy a zistiť, či je škola schopná poskytnúť odbornú pomoc,
- môžete navštíviť rodičov agresora a pokúsiť sa s nimi o nápravu situácie
- prijmite pomoc odborníkov.
Boj proti šikanovaniu na škole je dlhodobá záležitosť, pri ktorej je dôležitá úzka kooperácia školy s rodičmi. Toto však býva často problém, pretože vzťahy medzi učiteľmi a rodičmi bývajú častokrát napäté. Je preto potrebné otvorene sa rozprávať o šikanovaní. Informácie by mali mať nielen rodičia a učitelia, ale aj samotní žiaci.
Akých chýb sa vyhýbať pri riešení šikanovania?
- Pri odhalení šikanovania, ktorého ste svedkom, sa vyhnite jeho okamžitému riešeniu na ulici, na dvore.
- Nevyšetrujte obeť spoločne s agresorom.
- Neberte vážne nepravdivé tvrdenia falošných svedkov, ktorých ovplyvnili agresori.
- Overujte si skutočnosť u viacerých hodnoverných svedkov.
- Berte ohľad na traumu a pocity viny obete, ktoré spôsobujú, že nie je schopná hovoriť o tom, čo sa jej stalo – mlčí, zapiera, zo strachu tvrdí, že agresor je kamarát.
- Neriešte problém tak, že obeť necháte odísť alebo s pomocou učiteľov ju preradíte do inej triedy alebo školy, pretože šikanovanie v škole bude pokračovať s novou obeťou.
Milí rodičia, keď budete mať pocit, že ste už na dne, že ste skúsili snáď všetko čo bolo vo vašich silách a problém stále pretrváva, sme tu pre vás my, Centrum pedagogicko.-psychologického poradenstva a prevencie v Tvrdošíne – Medvedzie. U nás sa môžete poradiť o vhodnom postupe v danej triede, ale tiež dohodnúť konkrétnu prácu s triedou so zameraním na riešenie šikany alebo zlepšenie atmosféry a vzťahov v triede. Radi vám poskytneme aj možnosť individuálnej poradenskej a terapeutickej práce s deťmi, ktoré sú účastníkmi šikanovania, či už v pozícii obete, agresora alebo svedkov. V našom centre poskytujeme bezplatné služby deťom, rodičom i pedagógom…
Zdroje:
Čásarová, G. 2018. Šikanovanie: Viete ochrániť svoje deti? In: Mama a ja, 2018, č.1
Kolář, M. 1997. Skrytý svět šikanování ve školách. 1. vydanie. Praha: Portál, 1997