PREDPOKLAD PRE ÚSPEŠNÝ ZAČIATOK ŠKOLSKEJ DOCHÁDZKY

Každoročne pred zápisom do 1. ročníka základných škôl sa pedagógovia a psychológovia zvýšenou mierou zaoberajú problémov školskej spôsobilosti detí. Vstup do 1. ročníka je významnou a náhlou zmenou v živote nielen dieťaťa, ale celej rodiny. Zaužívaný stereotyp rodinného života, ak má byť dieťa v škole úspešné, musí prejsť plánovanými zmenami. Život celej rodiny musí byť viac organizovaný a štruktúrovaný. Dieťa, aby zvládlo záťaž súvisiacu s novou organizáciou života, kolektívnymi normami, požiadavkami na jeho výkon, očakávania rodiny, musí byť dostatočne zrelé po fyzickej, mentálnej, sociálnej i emocionálnej stránke.

Odborníci považujú za základné kritériá školskej spôsobilosti dosiahnutie:

  • roku veku
  • požadovaný stupeň telesnej zrelosti (hlavne zrelosti centrálnej nervovej sústavy)
  • psychickú vyspelosť (hodnotí sa s ohľadom na mentálnu, emocionálnu, sociálnu a motivačnú úroveň a pripravenosť na plnenie povinností).

Predpoklady pre úspešný začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky

Medzi odborníkmi vládne značná nejednotnosť vo vymedzení a chápaní pojmov označujúcich predpoklady pre úspešné zaškolenie. V našom kultúrnom prostredí sa tradične používa pojem školská zrelosť, ktorá označuje predovšetkým vývinové hľadisko v súvislosti s úspešnosťou či zlyhaním pri procese inštitucionalizovanej výchovy . V zmysle tohto vymedzenia sa za zrelé dieťa považuje, ak je schopné osvojiť si v spoločnosti rovesníkov, za plánovaného pedagogického vedenia, tradičné kultúrne hodnoty. Podľa týchto zistení je vhodnejší pojem na označenie splnenia kritérií pre vstup do školy školská spôsobilosť. Týmto pojmom operuje aj zákon NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní.

 Vývinová zrelosť ako predpoklad školskej spôsobilosti

Za najdôležitejší fyziologický vývin počas raného detstva je dozrievanie centrálnej nervovej sústavy. Ten sa prejavuje troma odlišnými spôsobmi:

  1. v raste mozgu, procesom myelinizácie, ktorá zabezpečuje ochranný obal pre nervy a pre prenos nervových impulzov.
  2. v zmenách štruktúry mozgu:
  • vo vertikálnej organizácii (vzťahy medzi kortexom a ďalšími časťami mozgu ).
  • v horizontálnej organizácii (funkcii dvoch mozgových hemisfér a komunikačnými sieťami medzi nimi). U pravákov sú v ľavej hemisfére centrá logickej analýzy, vývinu myslenia, reči. V pravej hemisfére sú centrá pre vizuálne a umelecké zručnosti.
  • v raste a vývine neurónov a ich vzájomnom prepojení.

U detí, ktoré sú mladšie ako 6 rokov sú nedostatočne vyvinuté očné svaly a nedovoľuje im to pohybovať očami pomaly a zámerne po radoch malých písmen. Preto deti mladšie budú pravdepodobne hádať o aké slovo ide, na základe prvého písmenka, namiesto toho, aby si pozreli nasledujúce slovo. Väčšina 6-ročných detí je schopná rozlišovať smer hore-dolu a neskôr smer vpravo a vľavo. Nezrelé deti budú mať sklon ku zámene podobných písmen ako p a b, b a d. Vývin drobného svalstva nazývame vývinom jemnej motoriky a týka sa svalov prstov, zápästia a členkov. Tie si vyžadujú koordináciu drobných pohybov a nedajú sa nahradiť silou či tlakom na papier pri písaní. Výskum zistil spojenia medzi jemno-motorickými zručnosťami (kreslenie obdĺžnika a neskoršími schopnosťami v čítaní a písaní).

V tomto veku majú dievčatá prevahu nad chlapcami v jemnej motorike, rečových schopnostiach, čítaní a písaní.

Sluchové vnímanie sa rozvíja rýchlejšie ak zrakové (súvisí to s celkovým predstihom vo vývine sluchu pred zrakom). V období 6. roku veku je väčšina detí schopná rozlišovať hlásky hovorenej reči. Niektoré však trpia percepčnou dysfunkciou a nie sú schopné rozlišovať podobne znejúce hlásky. Táto dysfunkcia súvisí s rozdielnosťou dozrievania mozgových hemisfér.

Rozlišovanie pri usporiadaní hlások si vyžaduje okrem dosiahnutého stupňa zrelosti sluchovej percepcie aj určitú úroveň poznávania, schopnosti systematického vnímania rečového prejavu a závisí aj od kvality pozornosti. Vnímanie rečového prejavu má centrum v ľavej mozgovej hemisfére, kým rozlišovanie jednotlivých hlások v pravej hemisfére. Dôležitá je preto koordinácia činností oboch hemisfér (hlavne pre zvládnutie čítania a písania).

V predškolskom veku deti uprednostňujú jednu vlastnosť zážitku predtým akoby mali zohľadňovať viaceré. Preto môžu mať ťažkosti pochopiť iné hľadisko ako je ich vlastné. Tento postoj prenášajú aj ku vyučovaniu, čo môže viesť k problémom pochopiť preberanú látku. Pri vstupe do školy by malo byť dieťa schopné upustiť od vlastných predstáv skreslených vlastnou fantáziou.

Kvalita prispôsobenia sa školskému prostrediu závisí aj od úrovne autoregulačných schopností dieťaťa. Ich vývin smeruje od emocionálnej regulácie (zameranosť na okamžité uspokojenie vlastných potrieb) ku vyššej forme (založenej na vedomých mechanizmoch). Problémy spojené s nedostatočnou autoreguláciou sú dôsledkom v citovej nezrelosti (prejavuje sa dráždivosťou, impulzívnym správaním , obavami z neznámej situácie, frustráciou, neurotickými prejavmi, ktoré môžu prerásť až do tzv. školskej neurózy).

Pripravenosť na školu

Dôležité podmienky, ktoré je potrebné spĺňať:

  • porozumenie vyučovaciemu jazyku (dieťa, ktoré nie je schopné porozumieť inštrukciám učiteľa, nemôže vychádzať v ústrety očakávaniam a nie je pripravené učiť sa)
  • bilingvizmus prináša so sebou veľké problémy
  • rečová chyba (vyžaduje odbornú logopedickú starostlivosť už pred vstupom do školy)
  • dostatočná slovná zásoba (predpoklad vyjadrovať postoje, vedomosti, citové rozpoloženie dieťaťa)
  • zraková diferenciácia predlohy
  • sluchová diferenciácia foném (analýza a syntéza – schopnosť slabikovať)
  • práca s knihou (poznanie listov, stránok, odlíšenie písaného textu od obrázkov a pod.)
  • orientácia v priestore (odlíšenie čo je hore, dole, vpravo, vľavo, predo mnou, za mnou, …)
  • orientácia v čase (prežívanie aktuálneho času – dnes, aký deň nasleduje zajtra, čo bolo včera…)
  • ovládanie číselného radu do desať
  • poznanie a pomenovanie základných farieb
  • správne držanie ceruzky či pera (uvoľnené nie kŕčovité držanie)
  • plynulosť ťahov ceruzkou,
  • schopnosť nápodoby jednoduchých geometrických tvarov
  • primeraný tlak na papier pri písaní či kreslení
  • schopnosť udržiavať čistotu na predlohe (neškrtať, negumovať, neopravovať, nekrčiť predlohu, ani ju netrhať)
  • pochopenie pojmu čísla (schopnosť ukázať konkrétny počet na prstoch alebo predlohe bez vymenúvania číselného radu)
  • odlišovať pojmy veľa, málo, veľký, malý, ľahký, ťažký…

Testovanie školskej spôsobilosti

Psychologické testovanie školskej spôsobilosti sa zakladá na predpoklade, že existuje určitý súbor predurčených schopností, ktoré by mali dosiahnuť všetky deti pred vstupom do školy. Pretože vývin každého dieťaťa je individuálny a osobitý, každá diskusia o pripravenosti na školu a jej psychologické mapovanie musí zohľadňovať minimálne tri kritické faktory:

  • rozmanitosť doterajších zážitkov, skúseností, nadobudnutých zručností a vedomostí
  • veľkú vývinovú rozmanitosť a rozmanitosť v podmienkach učenia
  • individuálne rozdiely v očakávaniach, motivácie ku školským výkonom.

Každé psychologické vyšetrenie školskej spôsobilosti vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov skúmania psychických funkcií jedinca, skúmaní úrovne dopredu stanovených schopností, zručností, vedomostí a zohľadňovaní potrieb školy.

Závery sú zovšeobecním zistených faktov, ktoré sú posudzované z hľadiska predpokladanej úspešnosti či zlyhania dieťaťa v podmienkach školy.

 Po vyšetrení je možné zvoliť pre dieťa niektoré z nasledujúcich riešení:

  1. dieťa zaškoliť v normálnom termíne (odporúčania na zdokonalenie a rozvíjanie niektorých zručností, doplnenie poznatkov a precvičenie menej rozvinutých schopností,…).
  2. odložiť začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky o jeden rok (rodič musí súhlasiť s odporúčaním a škole písomne oznámiť spôsob plnenia odkladu – nultý, prípravný ročník hlavne u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo návšteva predškolského zariadenia).
  3. zaradiť dieťa do špeciálnej školy alebo triedy (iba deti s ťažkým telesným alebo mentálnym postihom alebo deti nadané).
  4. dieťa predčasne zaškoliť (deti s intelektovým nadaním, ktoré splnili testy školskej spôsobilosti).

 

V závere chceme pripomenúť, že neexistuje univerzálne kritérium pri odporúčaniach pre učiteľov alebo rodičov . Každé dieťa musí byť posudzované komplexne a majú sa voliť také odporúčania, ktoré budú pre to ktoré dieťa najprospešnejšie. Ak sa učiteľovi javia odborné odporúčania ako nejasné, nevhodné alebo neefektívne, je nevyhnutné ich konzultovať s odborníkom. Počas odkladu začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky je dôležité, aby takéto dieťa bolo v pravidelnej starostlivosti psychológa či špeciálneho pedagóga. Iba takto má jednoročný odklad svoje opodstatnenie.

                                                                                                                                            odborní zamestnanci CPPPaP Tvrdošín

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.
You need to agree with the terms to proceed

Menu