Začína nový školský rok a väčšina budúcich prváčikov sa už nevie dočkať, kedy si naložia tašku na chrbát a konečne začnú chodiť medzi veľkých – do školy. Niektorí si zvyknú na školu za pár dní, iní potrebujú na adaptáciu oveľa viac času.  Výhodu majú deti, ktoré aspoň počas posledných týždňov prázdnin majú nejaký režim, minimálne v podobe pravidelného dostatočne dlhého spánku, postupne upraveného režimu včasného zaspávania a skorého ranného vstávania. Pre nich je omnoho ľahšie naladiť sa na školský režim. Zvyčajne je to obdobie jedného mesiaca, počas ktorého by sa mali postupne adaptovať všetci žiaci na školské prostredie. U prváčikov môže byť toto obdobie aj dlhšie.

Prváčikovia   

Vstup dieťaťa do základnej školy môžeme považovať za jednu z rozhodujúcich životných zmien, pri ktorej sa zásadne mení spôsob života dieťaťa. Hrová činnosť ustupuje do úzadia a nahrádza ju činnosť školská – učebná. Práve prváčikovia sú vystavení mnohým významným zmenám. Je potrebné, aby deti, ktoré nastupujú do školy, boli zrelé telesne, rozumovo, emočne i sociálne. Očakáva sa od nich, aby dokázali samostatne pracovať, byť trpezlivé, sedieť v triede na určitom mieste, plniť školské povinnosti. Mali by sa vedieť podriaďovať pravidlám a nadväzovať nové kontakty so spolužiakmi. Deti musia byť pripravené pracovať s perom, to znamená mať dobrú úroveň grafomotoriky. Samozrejme všetko závisí od povahy dieťaťa, od spôsobu, akým funguje v rodine. Ak dieťa po troch mesiacoch nie je schopné prispôsobiť sa podmienkam a nárokom školy, uvažuje sa o možnom vývinovom probléme. Rodičia majú v takýchto prípadoch možnosť vrátiť dieťa do materskej školy. Je vždy dôležité, aby sa pred týmto rozhodnutím poradili so psychológom z centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktorý im pomôže zhodnotiť situáciu, či je takýto návrat vhodný. Nie vo všetkých prípadoch to totiž môže dieťaťu pomôcť, ale naopak, aj uškodiť.

Problém prispôsobiť sa školskému prostrediu môžu mať najmä emočne a sociálne nezrelé deti. Škola na ne kladie neprimerane vysoké nároky. Táto nezrelosť sa prejavuje zvýšenou hravosťou, neschopnosťou sústrediť sa na prácu, nesamostatnosťou, prílišnou citovou naviazanosťou na rodiča, nadmernou bojazlivosťou a v dôsledku toho neschopnosťou zaradiť sa do kolektívu. Ďalším častým problémom býva narušená schopnosť koncentrácie a pozornosti, všeobecný nekľud dieťaťa, ktoré nie je schopné obsedieť na jednom mieste, chodí po triede, bez vyzvania vykrikuje, nevie počkať, kým na neho príde rad a pod. Ďalšou skupinou vývinových problémov sú problémy v oblasti školských schopností a zručností – problémy  s čítaním, písaním, počítaním. Nemenej častým problémom býva aj rečová porucha, kedy dieťa nesprávne vyslovuje viacero hlások a reč je menej zrozumiteľná, čo má za následok nadväzujúce problémy s osvojovaním si písania a čítania.

Ako dieťa čo najlepšie pripraviť na takú veľkú životnú zmenu, akou je nástup do prvého ročníka základnej školy?

Dôležitú úlohu pri príprave detí na školu zohrávajú predškolské zariadenia. Materskú školu by malo každé dieťa navštevovať aspoň jeden rok. Práve v materskej škole sa vyvíjajú najmä sociálne, emočné a osobnostné kompetencie dieťaťa. V škôlke sa totiž deti nielen hrajú, kreslia, spievajú pesničky, ale učia sa aj začleniť do kolektívu, vychádzať so svojimi rovesníkmi a zdravo sa medzi nimi presadiť.  Učiteľ môže byť nápomocný v tom, že dieťa pri hrách vyzve, aby sa pridalo, môže ho pochváliť za prípadný úspech a tak zvyšovať jeho sebadôveru a rozvíjať sociálne kompetencie, komunikačné zručnosti a emočnú zrelosť. V spolupráci s materskou školou a rodinou dieťaťa, rovnako aj psychológovia, špeciálni a sociálni pedagógovia centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie pomáhajú viesť dieťa k rozvoju zručností a schopností potrebných pre nástup povinnej školskej dochádzky, ako aj k rozvoju  ostatných zložiek osobnosti a uvedomovaniu si seba samého.

Počas školského roka je potrebné vybudovať dieťaťu stabilný denný režim, aby chodilo do školy odpočinuté. Stabilný denný režim predstavuje pre dieťa možnosť kvalitného, dostatočne dlhého spánku, neponocovanie, obmedzenie sedavých činností, stanovenie pevných pravidiel a časových obmedzení pri využívaní počítačov, tabletov a mobilov, ako aj dostatok pohybu a pobytu von. Niekedy v snahe vyplniť dieťaťu voľný čas množstvom krúžkov a voľnočasových aktivít, deti preťažujeme, čo môže mať negatívny dopad na výkonnosť dieťaťa v škole. Dieťa by malo mať aspoň dve až tri popoludnia týždenne možnosť venovať sa činnosti, ktorú si samo vyberie. Deti sa takto naučia vyplniť si samé voľný čas. Nemenej dôležitá je pravidelnosť v príprave do školy. Každému dieťaťu vyhovuje iný časový interval na prípravu do školy. Niektoré deti si potrebujú bezprostredne po návrate zo školy oddýchnuť, niektoré sa potrebujú vybehať a až potom sú pripravené robiť si úlohy. Naopak niektoré deti potrebujú mať povinnosti hotové skôr ako sa pôjdu vybehať von. Je na nás rodičoch ako dokážeme s ohľadom na potreby a nastavenie svojho dieťaťa vytvoriť pre neho správny vyhovujúci režim.  Dieťaťu pomôžeme, ak mu budeme k dispozícii vždy, keď bude potrebovať našu pomoc. Zároveň je však potrebné viesť dieťa k samostatnosti, nerobiť za neho veci, ktoré dokáže urobiť samo. Je vhodné poveriť ho úlohami, pri ktorých sa rozvíja jeho zodpovednosť a pocit užitočnosti (napr. samostatné obliekanie, jedenie, balenie si tašky do školy a pod.), spočiatku pod dohľadom rodiča, ale samostatne. Pri všetkých spomínaných aktivitách je veľmi dôležité, aby dieťa vždy dokončilo začatú  činnosť. Nemenej podstatné je hovoriť o škole v pozitívnom zmysle. Napríklad motivovať dieťa tým, že mu vysvetlíme, že keď sa naučí čítať, môže prečítať súrodencovi, kamarátovi rozprávku; keď sa naučí písať, bude sa vedieť podpísať, príp. napísať list starým rodičom; keď sa naučí počítať, môže s nami platiť v obchode a pod.

Naopak, najhoršie čo môže rodič urobiť, je dieťa školou strašiť a hovoriť o nej v negatívach. Napr. „Veď počkaj keď pôjdeš do školy, tam budeš musieť počúvať!“, „Ak neprestaneš hnevať, pôjdeš do školy!“… Je potrebné dávať si pozor aj na vyjadrenia typu: „Aj tak ťa v tej škole nič nenaučia“, prípadne hovoriť negatívne o učiteľoch pred deťmi. Dieťa v tomto veku napodobňuje svojich rodičov a preberá modely ich správania a takéto výroky rodičov môžu spôsobiť problémy s akceptovaním autorít v budúcnosti ako aj rozvoj negatívneho vzťahu ku škole a vzdelávaniu vôbec.

Je dobré, ak si rodič prejde spoločne s dieťaťom cestu do školy ešte pred začiatkom školského roka. Obavy zo školy môže zmierniť aj rozhovor  a zdieľanie pozitívnych zážitkov zo školy s rodičmi, starými rodičmi, súrodencami, kamarátmi.

Malý „prváčik“ potrebuje svojho rodiča nielen pri písaní úloh a príprave školských povinností, ale aj ako svojho najlepšieho kamaráta, ktorý je tu vždy preňho.

            Milí rodičia, ak bude mať Vaše dieťa problémy s adaptáciou na školu, alebo budete u neho pozorovať iné problémy či už v škole s učením, správaním  alebo v domácom (rodinnom) prostredí, neváhajte a obráťte sa na naše Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Tvrdošíne, 7. poschodie (budova ÚPSVaR), kde vám kolektív zamestnancov rád pomôže a poradí. Na záver prajeme nielen žiakom ale aj ich rodičom a učiteľom úspešný štart do nového školského roka.

                                                                                                                           Kolektív zamestnancov CPPPaP Tvrdošín